Keď ťa pobozkám, bozk by patril len
mne a tebe s miernou prímesou
jedla, ktoré je samo sebou, bez
postranných asociácií. Jeho chuť by
bola chuťou tvojich pier a krvi,
prudko nahrnutej do frontálnej časti
mojej hlavy, s miernym kovovým
podtónom a zrýchleným rytmom
srdca. S prehĺbeným dychom, akoby
som sa topil a nemohol sa onedlho
nadýchnuť, pretože hladina toho,
čohokoľvek čo práve visí do vzduchu,
stúpa a onedlho sa mi tou hmotou
vyplnia pľúca a tu... preplnený
momentom- zomriem. Tu sa utopím.
Tu a bez prímesy. Bez cudzích
záujmov. Vo veľmi sebeckej
prítomnosti.
štvrtok 27. februára 2014
Uryvky, spomienky, birdz.
utorok 18. februára 2014
Vydlazdime ulice momentami nasich zlyhani
Ulice budu siroke a dlhe. Od Trebisova, az niekde na Island. Trebalo by zacat. Nie lezat tu, s vonou ranneho prebudzania. Pozerat do dialky so zastretym zrakom, lebo netusis co sa stane. Ake sklamania este zazijes. Ake uspechy... ked je tvoje vnutro je rozhadzane ako nikdy predtym. Lebo ani ty, ani on nechapete, ze vsetky veci raz zhoria. Staci zomriet...
sobota 15. februára 2014
vcera sedel par laviciek odo mna.
Poznate ten pocit, ked sedite vedla cloveka, ktoreho chcete? Blondave vlasy, do ktorich by si sa najradsej ponorila prsty, modre oci, do ktorich by si sa tak rada poriadne zapozerala. Trasu sa ti ruky, len ked ho vidis v skole, co by bolo potom? Dala by som mu cokolvek. Cokolvek co by chcel. Plne reci sladkych slov. Vedela by si ho milovat. Velmi, ak by chcel. Stacilo by povedat tri slova (obycajne slova). Respektive aj jedno, podla toho aka otazka by bola polozena. Stale dufam, ze sa aspon uzmierime. "Ahoj Bumbi, mier?", pytam sa ako socka, lenze aj moje najtajnejsie prianie. Sentimentalna som asi. Asi dost. Lenze on mi chyba. Velmi.
štvrtok 13. februára 2014
don't break his heart
His achy breaking heart, i just don't think he'll understand. Lebo ona nevie prestat. Dnesna noc patri len jej. Neberie nic od nikoho. Iba to co jej pravom patri. Iba to co naozaj chce. A ked chce jeho usta na tych svojich, nikto jej v tom nezabrani. Mozno ho ma rada. Mozno. Nic nie je vylucene. jednym si je vsak stopercentne ista. Nechce sa viazat. Len si chce uzit. Aj jeden, aj druhy. Aj on aj ona.
streda 12. februára 2014
Trochu to je naopak.
Ako sa citis po vserajsku? Nie som si ista. Pravdupovediac, viem, ze to nebude take nevinne. Vcerajsia noc bola toho dokazom. Zacalo sa to nevinnou otazkou, neskor prisli na rad moje dvojzmysly. V ktorych som sa tak nejak zamotala, a vsetky slova, vety a otazky zacali utocit na to, ze v sobotu budeme spolu nieco mat. Moznosa mu zahoja stare rany, tou jednou nocou. Mozno sa zahoja stare rany mne. Ono je to asi ocividne, ze ma chce. No a zacalo mi byt jedno, ci ma chce len pretiahnut alebo lubit (hej som stary uchylak). Jedna moznost je, ze nechcem vztah. Ani nechcem. Potrebujem len odfiltrovat energiu alebo chytit prilezitost. Ma to jednu vyhodu. Pozname sa cez polrok takze ziadne pohlavne choroby nehrozia. Nie som si tym ista, ci snim chcem rovno jebat. Budu stacit prsty. A usta.
Uf, to som napisala jak kurva z povolania.
utorok 11. februára 2014
Alergia na dotyky
nedotykaj sa mojho srdca, tych slov, co su tam vyrite uz naveky. Bez moznosti zmazat ich. Prechadzaj mi prstami po imaginarnych jazvach. Aj po tych skutocnych. Po cervenych rezoch, z ktorich este nedavno kvapkali cervene kvapky, zafarbujuce moj svet na krvavo. Stekali nizsie a nizsie a pri kazdom pohybe stipali ako keby si tam sypal sol.
Tie datumy, ktore si tak chranis. Niekde v hlbke. Ktore maju sice negativny charakter, ale vies, ze na nich nikdy nezabudnes. Pomaly mazes vsetky tie kuzelne a magicke okamihy, jednym stlacenim tlacitka delete. Zabudla si, co bolo naozaj dolezite. Zmysel pre lasku unika. Cim dlhsie nad tym uvazujes, dochadza ti, ze to naozaj ziadny zmysel nema. Nulovy ocny kontakt, kedy by si mu chcela povedat tolko. Iba svojimi ocami. Bez sance na uspech sa potkynas o prekazky, ktore si si vystavala sama. Svojim strachom, nerealnymi predstavami, a tvojimi ruzovymi okuliarmi.
Ludia su svine. Neveria ti, aj ked sa snazis ktovie ako.
sobota 8. februára 2014
Vylej to
sleduj ma, otvorenymi ocami,
s laskou, bez lasky,
smutnu aj veselu.
nestastnu,
cierna linka sa pomaly rozteka po
licach
akakolvek namaha je zbytocna
nesplnene sny roztieras po celej
tvari, tak aby cely svet videl, ze si:
neschopna (nieco zmenit)
sklamana (z coho?)
tie casy, ked ti pisal, ze bude na
teba mysliet
myslela si si, ze si vynimocna,
a super.
same falosne keci, ktore ti dodavali
aspon trochu sebadovery,
uprimne si si myslela, ze on je
niekto lepsi.
co teraz? nie si. nie si nic pozitivne.
si len hmla,
si obycajna,
si skareda,
si hlupa,
si nanic,
vsetci mali pravdu.
teraz sedim uplakana na schodoch,
cele srdce je predierkovane ranami,
ako keby vybusnina explodovala
priamo na mojej hrudi. najprv prisiel
jeden, potom dalsi, a teraz si tu ty,
vo svojej modrej vetrovke, s
nevinnym pohladom a pritom ma
nutis ziarlit aj ked spolu nic
nemame. netusis ci sa trasiem od
zimy, alebo hladu, alebo
neschopnosti, alebo z nestastia,
ktore uz vlastne nedokazem znasat.
ist na tyzden niekam daleko. ja,
playlist tych najuzasnejsich
pesniciek, cokolady a dat si pauzu.
nevidiet ani toho v modrej vetrovke,
ani toho v zltej mikine a nakoniec
ani toho v sivom svetri. ak by som sa
vratila, tak iba vyrovnana, a s novymi
lepsimi myslienkami.
snad to raz bude mozne.
piatok 7. februára 2014
keby bolo leto.
"Ahojte", pozdravila si sa zo slusnosti. Prisla si medzi ludi, ktorich si vobec nepoznala. Teda z videnia ano, lenze teraz si snimi mala stravit 2 dni niekde, odkial nemozes odist. Teda ty ani nechces odist. Poznala si to. 5-6 poldecakov a uz to pojde. Uz sa nebudes hanbit, uz sa budes len zapajat do rozhovoru aj ked sa ta debata tykat nebude. Staci par poharikov grepovej vodky a tvoja hanblivost utecie rychlo a zbesilo. Len mozno jediny problem je, ze spolu s hanblivostou uteka aj hrdost, a cudnost. Ake to vtipne slovo - cudnost. Ale pravda je taka, ze v stave opitosti je ti jedno co robis a skym to robis.
Odzdravia sa vsetci. Super ludia, ktorich si spoznala pri jednom podobnom zatahu. Urcite niekto este pride, ale to bude az neskor. Postavia pred teba plechovku piva a poldecak. Z batohu vytiahnes flasku, pre istotu keby sa nahodou zasoby minuli. Aj ked tomu velmi neveris, ked vidis kolko flasiek nakupil alfred. Sedite na lavicke hned vedla bazena, za zabradlim zapada slnko a vidno takmer celu Šíravu. Taku volnost si uz dlho necitila. Hodis do seba prvy, druhy, treti. A je to fajn, lebo ked sa opieras a sledujes ako krdel nejakych anonymnych vtakov vzlietne zacitis za sebou vietor. "Je to uzasne, uplne", usmeje sa na teba Sebastian, a ty nemas daleko k tomu aby si sa tu od radosti poskladala do kocky. "Hej no. Uzasne", a venujes mu par pohladov do oci.
Netusila ako je krasna, ked sa jej oranzove svetlo zapadajuceho slnka odraza v ociach. Najradsej by ju v tej chvili chytil a uz nikdy nepustil. No v danom okamihu nemal este odvahu ani na jedno ani druhe. "Das si cigu?", vytiahol z vrecka L&M-ky mentolove. "Moje oblubene, vdaka", odpovedala. Nemali sa kde ponahlat, nebolo este ani pol deviatej, tak jej zapalil, a dali spolu este 2.
Zacalo sa ochladzovat. Zatriasla sa od zimy, a on automaticky vybehol do chaty po deku. Nechapala, preco jej venuje tolko svojho casu, ale mala radost, ze je iba s nim. Privinul si ju k sebe a ona si uz len oprela hlavu o jeho rameno. Tvrde velke rameno, trenovane nespocetnym mnozstvom kil na cinkach. Teraz ju to upokojovalo, rovnako ako jeho vona.
Prstami jej prechadzal po tvari, a drzal v ruke hrncek citronoveho caju. Na oblohe bolo nespocetne vela hviezd a Lucii zacala pomaly klesat hlava. Spadla tvarou na jeho nohy a on sa pohodlnejsie oprel na gauci. Najprv mu prislo hlupe, ze niekto dal sedacku vonku, ale teraz mu to prislo ako dobry napad. Na mobile svietilo 1,50 v noci. Klamal by, keby povedal, ze aj jeho netaha do spanku. Rozmyslal ako to spravi. Opatrne ju podoprel, doniesol hrubsiu deku aj mikinu a natiahol ju na seba. Sadol si rovnako ako predtym a zaspal.
Oslepilo ju ostre slnecne slnko. Chcela si sadnut, ale chlapcensku ruku mala prehodenu cez plece. Nachvilu sa citila dezorientovane, ale ked sa aspon trochu zobudila, doslo jej kde je. "Do riti", na okamih sa nemohla nadychnut, ked zistila na kom spala. Teda, ak sa tych par hodin da povazovat za spanok. Zhodila zo seba jeho mikinu a o siestej rano skocila do bazena. Vsade okolo boli porozhadzovane plechovky, flase, obaly od pizze, lenze to bolo v tej chvili zanedbatelne. Len v plavkach skocila do bazena, a dala 4 dlzky. Potrebovala si ujasnit par veci, a taktiez zbavit sa bolesti hlavy. Vysla z bazena, utrela si vlasy do pohodeneho uteraka a zviazala si mokre vlasy do gumicky. Studena voda jej stekala.na chrbat, ale slnko ju vysavalo skor ako by chcela. V batohu mala par rohlikov, lenze pre zmenu by si dala jogurt. Vylozila rohliky na dosku v kuchynke a vzala penazenku. Nedaleko chaty bol maly obchod, volba bola jasna. Mliecna ryza s cokoladou. Vzala 4, pre istotu, keby mal este niekto chut. Spätne si prehravala zazitky z minulej noci, a podvedome sa usmievala. Najperfektnejsia noc v jej zivote, ked drzala za ruky toho uzasneho chlapca. No najlepsie bolo, ze on drzal za ruky aj ju.