Uryvky, spomienky, birdz.

Keď ťa pobozkám, bozk by patril len
mne a tebe s miernou prímesou
jedla, ktoré je samo sebou, bez
postranných asociácií. Jeho chuť by
bola chuťou tvojich pier a krvi,
prudko nahrnutej do frontálnej časti
mojej hlavy, s miernym kovovým
podtónom a zrýchleným rytmom
srdca. S prehĺbeným dychom, akoby
som sa topil a nemohol sa onedlho
nadýchnuť, pretože hladina toho,
čohokoľvek čo práve visí do vzduchu,
stúpa a onedlho sa mi tou hmotou
vyplnia pľúca a tu... preplnený
momentom- zomriem. Tu sa utopím.
Tu a bez prímesy. Bez cudzích
záujmov. Vo veľmi sebeckej
prítomnosti.