Vylej to

sleduj ma, otvorenymi ocami,
s laskou, bez lasky,
smutnu aj veselu.
nestastnu,
cierna linka sa pomaly rozteka po
licach
akakolvek namaha je zbytocna
nesplnene sny roztieras po celej
tvari, tak aby cely svet videl, ze si:
neschopna (nieco zmenit)
sklamana (z coho?)
tie casy, ked ti pisal, ze bude na
teba mysliet
myslela si si, ze si vynimocna,
a super.
same falosne keci, ktore ti dodavali
aspon trochu sebadovery,
uprimne si si myslela, ze on je
niekto lepsi.
co teraz? nie si. nie si nic pozitivne.
si len hmla,
si obycajna,
si skareda,
si hlupa,
si nanic,
vsetci mali pravdu.
teraz sedim uplakana na schodoch,
cele srdce je predierkovane ranami,
ako keby vybusnina explodovala
priamo na mojej hrudi. najprv prisiel
jeden, potom dalsi, a teraz si tu ty,
vo svojej modrej vetrovke, s
nevinnym pohladom a pritom ma
nutis ziarlit aj ked spolu nic
nemame. netusis ci sa trasiem od
zimy, alebo hladu, alebo
neschopnosti, alebo z nestastia,
ktore uz vlastne nedokazem znasat.
ist na tyzden niekam daleko. ja,
playlist tych najuzasnejsich
pesniciek, cokolady a dat si pauzu.
nevidiet ani toho v modrej vetrovke,
ani toho v zltej mikine a nakoniec
ani toho v sivom svetri. ak by som sa
vratila, tak iba vyrovnana, a s novymi
lepsimi myslienkami.
snad to raz bude mozne.