mala by som sa učiť na maturitu, ale povedzme si úprimne, začnem s tým až keď mi bude horieť pod zadkom. Zistila som, že mám okolo seba super ľudí, ktorým sa môžem vyrozprávať, a ktorí ma nebudú odsudzovať za názory a postoje. Napríklad Quattroformaggi je úplne skvelá, a nejde tak ani o to, že sa jej pcham do zadku /lebo nepcham/.
Viete, stále som dúfala, že budem mať pri sebe človeka opačného pohlavia, ktorý bude chcieť cestovať, bude ma podporovať, bude sa tešiť so mnou, a strávime spolu veľa času. Prinesie mi tulipány, budeme spolu sledovať večer filmy, budeme mať milión trápnych fotiek a kúpime si obrovské balenie čokoládovej zmrzliny. Avšak, keď nastala realita, zrazu tu bol problém. Lucia si paradoxne "vyberala" (alebo skôr natrafila) len chlapcov vzdialených aspoň sto kilometrov. Zložité bolo najmä to, že sledovanie večerných filmov bolo utópia, pretože "o ktorej ti ide vlak?" bola samozrejmá otázka.
Ide o to, že chlapci si ma väčšinou všímajú iba cez internet. V meste ku mne nikto nepríde s tým, že "ahoj, čítal som tvoj blog, prídeš mi super". Internet je v tomto smere jednoduchší, pretože môžem jednoducho ukázať a vyzdvihnúť niečo, v čom som (myslím) dobrá. Naživo si asi skôr ľudia všimnú na mne tie zlé stránky a automaticky potom strácajú záujem. Áno, je fajn, keď sa stretneme, už ma má zafixovanú ako celkom inteligentnú osobu napríklad so správnymi názormi (musím mať podľa neho správne názory, keď ma zavolá vonku, či?), ale nie je to o tom prvotnom šoku - Čo za príšera prišla.
Takže po Oliverovi 1 prišiel Oliver 2, a ja som bola očarená, šťastná, a v eufórii a dokonca som okašľala Olivera 1 (čo zas nebolo také zlé, keďže sme sa dostali do fázy "chcem seks a nič viac). Takže Oliver 2 bol normálny 22 ročný chlap so strniskom, nemal také prudko inteligentné reči ako Oliver 1 (o matematike a počítačoch), pri ktorom sa mi zaparoval mozog, bol vtipný a úprimne si povedzme, že nebol až tak komplikovaná osobnosť ako Oliver 1. A ja som si ich porovnávala... Nakoniec vyhral Oliver 2, a ja som stratila s Oliverom 1 akýkoľvek kontakt, až mi to prišlo ľúto (naposledy včera, keď som zistila, že ma vyhodil z priateľov).
Kameň úrazu bol/je však ten, že Oliver 2 tiež nejak nechce prudko hlboký vzťah a mňa to už kúsok začína trápiť, pretože povedzme si úprimne, som romantická jemná a nežná duša a chcela by som to "viac". Mať pocit, že niekomu patrím. Takže hej, prichádza "koniec", ktorý nebude ani tak koncom, keďže oficiálne nič poriadne nezačalo.
Asi si to radšej nečítam od začiatku a dúfam, že v komentároch bude asi tak tretia svetová vojna, a prosím, nepredbiehajte sa, kto mi viac naloží, nepotrebujem to k šťastiu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára