Videla Koniec. Po tých pár svetlých mesiacoch, mal prísť teraz, z ničoho nič, postupne sa prikrádal spoza chrbta dvoch nič netušiacich osôb. Ako sa správajú zamilovaní? Ako sa správajú nezamilovaní? A ako sa správajú tí, čo sú niečo medzi tým? Na Koniec reagovali každý po svojom. Ona sa snažila vysporiadať so svojimi pocitmi, lenže celým svojou podstatou v duchu spievala "Don't leave tonight, stay".
Koniec teda prišiel. Ona sa s tým nevedela zmieriť. Nevie sa s tým niekde hlboko zmieriť doteraz, ale snaží sa. Nikto o tom nevie, nikto sa nepýta, tak načo im o tom hovoriť? Možno len neverila, že to je tak jednoduché, niečo ukončiť.
Aké je jednoduché s niekým prerušiť kontakt, hlavne keď nie je z vášho mesta a nemusíte sa s ním stretávať. Aké je naivné myslieť si, že niečo potrvá dlhšie ako pár mesiacov, že vás dotyčný nezačne nudiť a vy zrazu zisťujete, že to buď chcete vrátiť na začiatok úplne alebo sa na to vykašľať a skúsiť niečo nové, respektíve neskúšať niečo. Na jednej strane vás k "zbližovaniu" niečo ťahá a na strane druhej od toho utekáte, pretože obvykle program "nič neriešiť" nefunguje. Asi ako dievča som naprogramovaná chcieť viac. Lenže ak nikto nechce viac tak sa skúšam zmieriť s niečím čo nie je viac.
Vlastne načo sa vzťahmi (akýmikoľvek) zaťažovať? Všetko bude presne tak ako má byť, sú podstatnejšie veci.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára