Poznáte ten pocit, že ste s niekým v "niečo viac ako kamaráti" vzťahu, ale nie je to ešte oficiálne vzťah a asi nikdy nebude, lebo je xy dôvodov, prečo by ten vzťah nevyšiel, a tak väčšina vašej konverzácie sa obmedzuje na internetové správy a občasné stretnutia? Prvý mesiac to bolo fajn, bola som ďaleko, potrebovala som pozornosť, potrebovala som mať pocit, že sa o mňa niekto zaujíma, aj keď som 1500 kilometrov od Slovenska. Boli to skvelé večery a keď si to tak uvedomím, nebolo to až také hrozné, vypnúť v tom Bulharsku od všetkého a netrápiť sa ničím. On bol zaujímavý, mali sme o čom rozprávať. Ako som prišla domov, boli sme spolu vonku, dal mi pusu, bola som šťastná a o 3 dni neskôr sme boli znova spolu. Neskôr prešli 2 týždne, čo on bol v Brne a mne začala škola, takže mi to zbehlo vcelku rýchlo, a zas prišiel domov.
Myslím, že to boli úžasné dni. Lenže teraz... neviem. Na jednej strane neviem povedať nie v akejkoľvek situácii a neviem kedy dosť, na strane druhej začalo ma to nudiť. Možno je to len tým, že mám krámy, a zvýšené hodnoty niektorých hormónov (nemám šajnu ktorých), ale asi je načase skončiť, a toto ja nedokážem. Veď sa to ešte nejak vyrieši a všetko bude skvelé ako na začiatku. Prečo nemôžu byť vzťahy s ľuďmi stále rovnaké ako v začiatkoch? Ten moment, keď o vás ten druhý ešte nevie nič, a zaujímate ho, a nie je si istý, čím ho dokážete prekvapiť, a spoznáva vás, lebo mu prídu vaše vlastnosti nezvyčajné? Netuším ako budem mať raz normálne vzťahy, pretože ma desí ten stereotyp a to, že sa budem musieť zmieriť s tým, že dopredu viem ako partner zareaguje, aké jedlo raňajkuje, ako si robí kávu. Veď to je hrozné.
Avšak negatívom druhej možnosti je to, že pri prvých stretnutiach prichádza nervozita, a nedokážem sa tak uvoľniť, ako by som chcela. Asi tomu nechám voľný priebeh, nech robí čo chce, nech ja robím čo chcem, a možno to ešte dokážeme nejak naštartovať. Pretože ja ho rada mám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára