taktoooo

Mám nejakých 15 minút, to stíham v pohode. Idem opísať zas moje "psychické problémy". Úvodzovky preto, že to ani nie sú problémy. Žijem, dýcham, jem, existujem. Minútu po minúte, pomaly sa približujem k vysnívaným dňom voľna, slobody (trochu obmedzenej), tepla, šťastia. Lásku podvedome vynechávam, lebo o žiadnu konkrétnu nemám záujem. Som trochu ako breatharian, ale Mumford and sons majú na to lepšie pomenovanie: Lover of the light.

 

 Praha bude, onedlho.

Nemôžem čítať motivačnú literatúru, nebaví ma. Skôr sa motivujem sama byť šťastná, bez nejakých iných omáčok, pretože sa neviem cítiť zle. Takisto ako sa neviem učiť. Radšej robím projekty, prezentácie, píšem, ale to také klasické nasávanie informácii priamo zo zošita mi vôbec nejde. Nie žeby som sa o to vôbec niekedy pokúšala. Budúci rok to bude sranda, pred maturitou, možno sa vyhecujem (budem musieť).