taktoooo

Mám nejakých 15 minút, to stíham v pohode. Idem opísať zas moje "psychické problémy". Úvodzovky preto, že to ani nie sú problémy. Žijem, dýcham, jem, existujem. Minútu po minúte, pomaly sa približujem k vysnívaným dňom voľna, slobody (trochu obmedzenej), tepla, šťastia. Lásku podvedome vynechávam, lebo o žiadnu konkrétnu nemám záujem. Som trochu ako breatharian, ale Mumford and sons majú na to lepšie pomenovanie: Lover of the light.

 

 Praha bude, onedlho.

Nemôžem čítať motivačnú literatúru, nebaví ma. Skôr sa motivujem sama byť šťastná, bez nejakých iných omáčok, pretože sa neviem cítiť zle. Takisto ako sa neviem učiť. Radšej robím projekty, prezentácie, píšem, ale to také klasické nasávanie informácii priamo zo zošita mi vôbec nejde. Nie žeby som sa o to vôbec niekedy pokúšala. Budúci rok to bude sranda, pred maturitou, možno sa vyhecujem (budem musieť).

-

.Premáha ma nechať ďalší príspevok bez názvu. Počúvam pesničky, ktorým hlavným zvukom je bendžo, spev a slová o láske a posledné obdobie môžem vyjadriť len jedným slovom: tragikomédia. Opakujem to stále dookola, ale pomaly zisťujem, že sa tak jednoducho zrazu neviem pre niečo... Zničiť. Žiadna depresia, zlá nálada. Nemám pocit, že by bolo niečo tak silné, aby ma položilo na kolená (možno to príde až keď mi bude horieť pod zadkom pred koncoročným vysvedčením). Fajn, nežiarim radosťou a šťastím vždy, len to skôr ide K nule než K mínusu. Asi jedinou definíciou života ako takého je svetlo. Slnko, mesiac, hviezdy, oheň, či obrazovka televízora, všetko má základ na svetle. Každý človek, ktorého necháte priblížiť sa k sebe vnáša inšpiráciu, svetlo, niečo nové. Buď vás dostane niekam, zistíte, že sú aj iné uhly, ukáže vám iný pohľad na svet, s ktorým sa môžte spojiť. Zrazu máte s kým každý večer rozprávať, písať. Možno prežiari váš život len na malú chvíľku, ako sviečka , ktorá vydrží svietiť len pár hodín a potom zhasne, alebo ju jednoducho sfúkne vietor.

Čím to je, že zrazu sú pre mňa aktuálne iné otázky ako pred mesiacom? Pred dvoma? Myslím, že nikdy som takouto radikálnou zmenou neprešla, za také minimum času. Neistota sa nejak vytráca z môjho slovníka, aj z pohybov, zmýšľania. Nahrádza ju kľud, pokojné pohyby, keď sa krotím v názoroch, aby ma to potom netrápilo. Čítam si Game of thrones, pijem čaj s mliekom, občas pivo, usmievam sa, a čudné je, že ako keby som nejakým spôsobom priťahovala dobré veci, dobrú energiu (the secret knihu neznášam, takže žiadna narážka). Snáď je to tak, že ak sa zmierim sama so sebou, príde ten pocit, že mi vlastne nič nechýba.

Jop a mám chuť tu hodiť, čo akurát počúvam a keďže píšem cez mobil, a playlist-y si na spotify nevytváram, tak aspoň cez YouTube to pôjde.

Máj.

O piatej ráno mi nedá spať
Búrka
Lejak
Obrovské kvapky trieštiace sa o sklo okna
Vytvárajú symfóniu
Ladiacu s mojimi myšlienkami
Plnú kontrastov

O piatej ráno mi nedajú spať
Spomienky
Pocity
Slová
Ktoré si mi venoval
o ktoré som prišla

Päť hodín ráno
Ja rozmýšľam, čo robím zle
Čo ma K tomu vedie
Či to takto cítim
Alebo nie

V konečnom dôsledku
O piatej ráno
Ma síce zobudila búrka
Ale nezaspala som naspäť kvôli tebe.

Aurevoir

Stratená V jednej tvojej myšlienke,
nie si na dosah,
aby som mohla zmeniť postoj
nemám šancu.

Bezmocnosť sa javí ako riešenie
Spomienky ako bezvýznamné
Občas je lepšie sa stratiť
Nepozeraj ďalej
Čo by bolo

Západy slnka
Zápasy pre a proti
Neobzeraj sa
Vraj rovnaká vlna
Nezmieriš sa
S ním

Teraz kričím
V duchu
Čo by sa stalo
Keby že ti neodpovedam
Keby že ťa zastavím
V začiatkoch

Neboli by začiatky
Nebol by koniec
Riadky pocitov
Uložené V pamäti

Presvedčenie
Že si bol krátka epizóda
Strácali sme čas spolu
Stratila som len zdravý rozum

2 hodiny ráno
Možno som si len domýšľala
Žeby to mohlo fungovať
Škoda že nemohlo

m-m-madness

pomalé výkriky
samovznietenie
ťahy nožom
nechávajúc krvavé šmuhy

čierne diery
nádych
šialenstvo v očiach
studený pot

ťažké stavy
sekunda
urobiť to či nie?
potreba ublížiť.