protireč(n)enie

zakrátko
sa vidíme
počujeme
a tvoje slová
pre mňa znamenali
omnoho viac
ako si vieš predstaviť
stále znamenajú.

zabúdaš na to
že si sa hrala s ohňom
lebo si s ním splynula
stala si sa jedným z plameňov.

zvykla si sa pozerať dozadu
opäť to je iba minulosť
nad ktorou zatváraš oči
vraj sa nikdy nepoučíš
to nie je tvoja ľahkovážnosť
iba naivita, že všetko bude lepšie.

veď je to lepšie
máš okolo seba samých dobrých ľudí, s ktorými sa máš o čom rozprávať.

O knihách, o filmoch, o piatkoch, o myšlienkových pochodoch.
O láske, nezodpovednosti, zážitkoch, sklamaniach.

Si šťastná, tak sa s tým zmier.

zhluk

vietor sa zdvihol

krúti pár listov stále do kruhu

a v rovnakom krúti mňa

spolu s množstvom prachu

spomienok

myšlienok

častíc

atómov.

len lietam, zo dňa na deň

plávam pomedzi veci, ľudí, udalosti

mixujem slová

posielam ich niekomu

tam ďaleko, vzdušnou čiarou

význam sa stráca

čím som ďalej

a naberá

čím som bližšie.

a predsa mu podľahnem

ako náhle sa prihovorí

...(KOŠICE)

Dnes mám chuť písať tak nejak o všetko. A pri tom o ničom. Počúvam francúzske pesničky (teda len refrén je francúzsky a ostatok anglicky). Čo by som mohla hovoriť zlé? Že nič zlé sa nedeje a na rozdiel od minulosti to ani nečakám? Zrazu sa všetko dá, zrazu je všetko uveriteľné. V ničom sa netreba hrabať (to je asi aj dôvod prečo som od 12.3. nič nenapísala). Zrazu je podstatné robiť veľké kroky dopredu. Lebo zamýšľať sa nad niečím čo sa stalo, a neurobiť za tým VEĽKÚ BODKU a odsek je hlúposť.

Robím hlúposti, veď hej, len mi ich v poslednej dobe nikto nevyhadzuje na oči. Načo aj? Načo to budem robiť ja? Ideme na to spontánne, nepozeráme dozadu a sme tu. Sme tu šťastní, je nám fajn. Čo si budem hovoriť, lebo ja toho nahovorím celkom dosť, že vôbec rozmýšľam nad tým, čo hovorím? (nedáva to zmysel, chápem). 

A ešte som sa naučila jednu vec (okrem toho, že keď som opitá, nemám zapínať čítačku, lebo nastavím ruský jazyk). Ľudí, ktorí sú vo vašom živote nepotrební, jednoducho vymažte. Netreba sa trápiť kvôli niekomu, kto si vašu pozornosť nezaslúži. A možno ani nie nezaslúži, len vaše pocity k nemu ochladli. Skôr ako to urobí on, urobte to vy. Nesnažte sa ho držať pri sebe nasilu. Možno si tým nevšimnete lepšíeho človeka, ktorý počúva niečo diametrálne odlišné, teda si s vami Foster the people nepustí (čo mi pripomína, že ak náhodou by chcel ukážku tak je TU), ale aspoň si nemusíte dávať pozor na ústa (doslova). 

Prečo ten názov? Pretože posledný mesiac sa to točí okolo nich. Všetko. To mesto je neskutočné, koľko vecí sa zmenilo, koľko vecí sa zmení. Našťastie. Potom by to bola asi nuda. 

Žije v dnešnej dobe Holden Caulfield? (úvaha)

Kto je vlastne Holden a podobá sa na mladých ľudí dnešnej generácie? Stretávame sa s nimi každý deň. Sama medzi nich patrím. Každodenná realita nás možno nudí, možno frustruje. Hľadáme skupiny ľudí, ktoré by nás vo svojej ideológii chápali a občas zablúdime. Spoločnosť od nás požaduje správanie správanie dospelých avšak pri prvom rozlete nás obmedzuje. Nechápeme, prečo sú naše pokusy "žiť život aký chceme" odmietané a kritizované. Vštepujú nám do hlavy svoju filozofiu a nechápu, prečo túžime po vlastnej. Prečo by sme mali žiť podľa ich návodu?

Prečo je pre niekoho základom spokojného života úplne pasívny postoj? Ospravedlňujú to strachom o náš vývin a pritom väčšina z nich robila vo svojej mladosti horšie veci. Je pravda, že v minulosti boli mladí lepší, a spoločnosť menej skazená? V každej dekáde bol niekto, kto si získaval davy a rodičia sa báli o svoje ratolesti, že ich zvedie na zlé chodníčky. Ako môže niekto šíriť morálne ponaučenia, keď nemá skúsenosť so zlou stránkou veci? Vraj je svet teraz nebezpečný. Nebol taký vždy? Len sa určité veci viac skrývali, pretože bez internetu sa to nedostalo do pozornosti.

Možno je aj to zlo. Možno sa študenti na školskej akcii opili. Možno sa chodilo fajčiť na školský dvor. Možno sa občas niekto ulial. Len tým, že máme potrebu to zviditeľniť na sociálnych sieťach, sa to riešiť automaticky MUSÍ. Je fakt, že pár z nás skĺzne na dno. Takto to bolo v každej dobe, akurát, že sa to prehliadalo. Teraz má každý potrebu rozprávať o osvete, a o manuále pre mladých, ako byť lepšími.

Mladý človek citlivo vníma každú zmenu v názoroch dospelých a dospelí ich menia často. Sami sa nevieme zorientovať v tom, čo je správne podľa nás, čo je správne podľa rodičov a čo je správne objektívne. Snažíme sa nájsť kompromis a samozrejme, že neuspokojíme obe strany. Chceme mať možnosť voľby a je len na dospelých do akej miery nám ju poskytnú.

mám sa dobre, je mi fajn.

Ako zvláštne sa menia nálady. Dni plynú, niektoré sa prelínajú. Zrazu, keď pozeráš za seba, všetko je len jeden celok, z ktorého pár momentov bliká na červeno. Pamätáš si jednotlivé udalosti, ktoré ťa ťahajú hore, alebo spolu klesáte nadol.

Veci, ktoré ti prišli v danej chvíli ako nepodstatné, sú zrazu najlepšími spomienkami, sú niečím, na čo nikdy nezabudneš. Máš chuť na to spomínať, lebo sú to fajn chvíle s kamarátmi, keď starosti a problémy sú slovo, ktoré nepoznáš.

Mám asi trochu nostalgickú náladu a chýba mi leto. Alebo ani nie leto, jar je odjakživa najkrajšie obdobie, keď všetko kvitne a môžeš tancovať v šatách, lebo tak to chceš.

Vraj mi veril, a vedela som o ňom viac ako ktokoľvek iný.

Zobúdzam sa tak nejak s pocitom, že som hurikán, že mám chuť roztrieskať všetko čo vidím a hlavne jeho. Vraj to veľmi prežívam. Mala som pocit, že som vďaka nemu šťastná, že všetko je úžasné, že nie som až tak na hovno ako som si myslela. Smola. Omyl. Len mal ma chuť využiť, lebo on je... Bohviekto, a ja ho nenávidím za to. Neznášam ho za každé slovo, ktorým ma namotal, za každé jedno stretnutie, za každé jeho nie až tak celkom nevinné ahoj. Hrozne som sa tešila,keď sa ma pýtal aký mám deň, usmievala som sa vkuse a na každého, a keď sme spolu boli v Košiciach, zrazu mi život dával zmysel. Nikdy som nepredpokladala, že sa dostanem do stavu takej eufórie. Prišiel január a trochu sklamanie, len sa to dalo zvládnuť, pretože stále tu bol. Zrazu sme si čoraz častejšie prestavali odpisovať, bolo to tak nejak prirodzené, pretože sme nemali o čom písať a ja som to chápala. Teraz keď viem, že to celé bol iba plán, jeho plán, že to možno vyjde.

Môžem kašľať všetky jeho... Ani neviem čo, nejak ma to nedorazilo tak ako som možno čakala (nečakala teda), žiadna zlá nálada, skôr zlosť a hnev. Čo dúfam, že ma rýchlo prejde.

Šťastná som. Bodka vodka bodka vodka rum. Mám chuť tancovať. Čo sa mi možno raz podarí, lebo mám super obdobie.

Asi len v skratke niečo píšem, lebo vôbec nemám šajnu čo píšem a čo chcem písať.
Asi som včera trochu prechladla a vypila veľa piva. Čudujem sa, že moje pľúca nepraskli, včera dostali zabrať.
Asi si len myslím, že všetko čo som pokladala za nemenné, sa teraz zmenilo.

Všetko, čo som brala ako koniec sveta, sa teraz obracia O 180 stupňov a ja chcem z toho vyťažiť iba výhody. Dá sa to, na všetkom sa dajú nájsť plusy.

A hej, ešte posielam fotku zo včerajška.