Aké boli začiatky?
Aké bývajú začiatky? Nesmelé, prekvapivé, ale aj šťastné.
Keď si radšej päťkrát rozmyslíš, čo napísať, povedať, aby to nevyznelo ako hlúposť.
Odoslať jednu správu ti trvá aj pár minút, hoc sa jedná len o pár slov.
Pretože tú prvotnú formu aj tak zmažeš, aby si to zmenila, na niečo, čo znovu zmažeš, a vraciaš sa na začiatok.
Trochu sa to stupňuje.
Stále je pre teba novinka, že ti napíše.
Vďaka jeho "dobrú noc", si šťastná celý nasledujúci deň.
Hodiny v škole si krátiš myšlienkami, či si dnes budete písať, o čom, čo mu povieš.
Všetky pekné veci, nad ktorými sa roztápaš, pretože nebýva zvykom, aby niekto chcel o tebe vedieť všetko.
Prečo máš dnes takú náladu, akú máš?
Nebuď smutná, si úžasná.
Zaujíma ma všetko čo prežívaš.
Stretnutie, ktoré si navrhla tak spontánne, ako to len najviac išlo.
Zhodou okolností si bola v rovnakom meste, on zhodou okolností nebol v robote, ty si zhodou okolností zjedla syrové cestoviny.
Tak ste sa stretli, nikto nečakal, že to bude akurát vtedy.
Ani jeden z vás.
Na druhý deň si mala meniny, a najkrajší darček bol, že si si s ním mohla vôbec písať.
Bol prvý čo blahoželal.
Prehrávala si si donekonečna to ako ti blahoželá.
Ten 17-sekundový spot by si si bola schopná dať ako zvonenie.
O týždeň neskôr prišlo ďalšie stretnutie.
Asi najkrajší deň v tvojom úbohom živote.
Aký super večer to bol.
Mala som chuť tancovať, že som s ním.
Tak som sa len usmievala.
Pamätám si presný odtieň farby jeho očí.
Jeho úsmev, keď sme stáli na prechode a "hádali" sa o tom, kam chcem ísť.
Mne to bolo jedno, podstatné, že som s tebou.
Asi sme tam trochu šaškovali, pravdupovediac usmievam sa keď na to spomínam.
Ako si silou mocou chcel so mnou fotku, aby sme ju mohli dať na birdz.
Ako si sa ma pýtal, či nebudem nadávať, že som strávila čas s tebou.
Ako si sa tváril, že fúka silno vietor, a nepočuješ ma, keď som sa ťa pýtala na to isté.
Ako som poslednú polhodinu stíchla, lebo som ešte nechcela ísť na vlak.
Ako si stíchol aj ty, a keď som sa ťa spýtala, čo sa deje, tak si odpovedal, že nasávaš posledné minúty mojej prítomnosti.
Ako si ma ešte trikrát objal a ja som minútu pred ochodom vlaku doňho naskočila.
Na druhý deň si mi napísal, či mám v pondelok čas, lebo prídeš za mnou.
Mala som, jasné, že som mala, a aj keby som nemala, tak si ho urobím.
Poslal si mi fotku, aký si šťastný, že ma uvidíš.
V ten deň bol nádherný západ slnka.
Akurát, keď zapadalo, išla som ťa počkať na stanicu.
Viem, že takmer všetci, ktorí o tebe vedeli, mi húdli do hlavy, že mi dáš pusu.
Tak so ju trochu čakala.
Sama na seba som naštvaná, že som počúvala, a neužila som si to s tebou.
Ale hovno.
Užila.
Potom sa to začalo dojebávať.
Lebo som sa opýtala kravinu.
Teraz si síce píšeme každý deň, ale nie je to také, ako to bolo na začiatku.
Som vďačná aj za to, a už asi ani nečakám viac.
Nemôžem čakať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára