December bol fajn. Blbosť, december bol úžasný. Najlepší mesiac za celý môj úbohý život. Naivne som si myslela, že to takto bude pokračovať až do... Nekonečna. Moje nekonečno skončilo včerajšom. Dúfala som, že konečne som našla niekoho, kto by mohol byť mojim denníkom (a ja som tom riddle), že on by mohol byť mojou chýbajúcou časťou. Často ma dopĺňal a ja som mala pocit, že sa nepoznáme iba tak krátko. Asi som sa zaľúbila, rovnako bezhlavo ako inokedy a to som si povedala, že už to nemôžem takto nikdy dopustiť. Stalo sa, čo som mala robiť, keď o jednej v noci mi písal, že mi praje dobrú noc, koľko krát ma hrialo, keď mi hocikedy napísal a ja som sa tešila už iba z toho, že mi tých pár minút venuje. Z par minút boli hodiny, päť, osem. Na chvíľu sme si nemali o čom písať, ale vždy sa neskôr našla téma. Keď mi poslal prvú SMS-ku a potom, keď som mu neodpisala (kredit), tak poslal aj tak ďalšie 2, že mi praje definitívne dobrú. Cítila som sa super, lebo on bol super. Tak sme boli trikrát vonku, kde som si naplno úplne užívala jeho spoločnosť a aj keď na určitý čas bolo ticho, užívala som si ho, lebo som bola s ním. Netrvalo dlho a zrazu som vedela kedy napíše, kedy bude online a hneď ako zapol facebook písal mne. Bola som šťastná, a keď silou mocou chcel ísť za mnou, čo som vôbec nechápala, tak som nevedela sa tešila.
Pokazila som to, pretože som sa ho spýtala v teoretickej rovine, či by som mala šancu na vzťah. Nemala, dojebala som náladu možno aj jemu, aj sebe. Poslala som smsku, ospravedlnením a nič, ani neodpísal ani na facebooku ani vôbec. Asi si budem musieť zvyknúť, že je koniec našim konverzáciam, o stretavani sa nehovoriac. Chyba mi, už len keď musí ísť na nočnú, neviem čo bude teraz.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára