2014.

Začínam blog s úplne neoriginálnym názvom, ale keď lepší sa mi vymýšľať nechce. Možno by som začala iba tými dôležitými udalosťami, alebo začať po mesiacoch? Aj keď nie som si istá, či niektoré neboli hluché, budem si musieť pomôcť so statusmi na birdzi. Najobsiahlejší bude december, tak či tak, pretože bol úžasný každou minútou viac a viac. Až na posledných pár dní keď sa to nejako dojebalo, a ja som v stave hlbokej depresie. Dúfam, že ma z nej vytrhne dnešná šľahačková vodka zapíjaná šampanským. Asi si to aj tak nikto neprečíta, takže môžem spokojne použiť fotky z archívu, je ich celkom požehnane.

Január: Tuším sa mi páčil Janko. To bolo také dvojmesačné pobláznenie, lebo bol hrozne milý a všetko okolo toho, a ja som si myslela, že je taký len ku mne. Neskôr prišlo precitnutie, že to vôbec tak nie je, že on je taký sladký ku každému. A z priveľa sladkého môžme dostať cukrovku samozrejme.

 

Február: Prvý komprax, bol to super víkend, som strašne rada, že som vôbec išla. Aj keď sme sa opili ako stoky a na druhý deň nebolo čo piť, sedeli sme pred chatkou, v mikine, na koberci. Spoznala som nových ľudí, a ja rada získavám konexie, aj keď je veľká pravdepodobnosť, že sa už nestretneme.
Marec: Mega super mesiac, 2 víkendy som nebola doma. Aj keď ma chcel kurz Filip zmeniť, nepodarilo sa mu to. Nehovoriac o tom, že to bolo to najdivnejšie, čo som kedy zažila. Je zvláštny pocit vidieť, ako ľudia odpadávajú. Fajn, zostúpil na nich Duch svätý, ale myslím si aj tak, že to bolo skôr vymývanie mozgov. Predtým bol ešte druhý komprax, a ten bol fantastický, mali sme čo piť, čo fajčiť, aj tráva sa z bohviekade objavila, vodná fajka, boli sme pripravený najviac ako sa dalo.

                       

Apríl: Tuším nebol ničím výnimočný.Vlastne štvrtého apríla som mala na sebe šaty bez siloniek. Veľká Noc a ja som jedla na prísny pôst fašírku. Yes, obrovský kresťan som.

 

Máj: Obľúbený mesiac v roku. "Zas príde máj ten lásky čas, každý z nás ju bude chcieť". Vtedy som ju mám pocit nechcela. Mali sme branné, v Haligovciach, pri výstupe na 3 Koruny som mala pocit, že zomriem na mieste, ale dali sme to!

Jún: Posledný komprax, školský výlet, Open Summer Party v Trebišove. Ach krásne aj nekrásne spomienky. Školský výlet, na bicykloch na kúpalisko. Paintball, po ktorom ma bolelo všetko ešte 2 týždne. Posledný komprax bol v znamení rodinnej atmosféry, keďže sa tam ukázali ľudia z našej školy, a trochu ľutujem, že sme si aspoň neurobili fotku s Ferom a odkundesami z Gelnici, dievčatami z OA Watsonovej, alebo spoločenstvom populárnych ľudí z facebooku. 

Takisto aj birmovka, kde všetci nábožní na birdzi mali zo mňa radosť a chválili ma. To, že som tam išla hlavne kvôli rodičom a chlapcovi, ktorý sa mi páčil. je už vedľajšie. 

Júl: Prevažne to bolo o precvičovaní si mojich literárnych zručností, keďže som bola mesiac v podstate bez wifi, len s knižnicou všelijakých zaujímavých aj nezaujímavých kníh. Tak som prečítala okrem Hier o život aj Zlodejku kníh, Bukowskeho, Tragáčika, Verneho a podobne.

August: Bol super! Jednoznačne, som si ho užila najviac. 

September: Moje narodeniny, a neskutočný zážitok, keď mi dievčatá spievali na chodbe so sviečkou zapichnutou v muffine. Mala som chuť sa rozplakať. 

Tiež sme boli na výlete v Tatrách, a nikomu neodporúčam zažiť pocit, keď sa vám po štyroch hodinách cesty na kopec, rozpadnú topánky a musíte ísť ďalej v o číslo menších. Moje nechty plačú, keď na to spomínajú. 

Október: Výstava v Bratislave, stretli sme sa so Zuzkou. Dôkaz, že tumblr zbližuje, a že Zuzka je super! 

November: Tento mesiac nemám veľmi zdokumentovaný na fotkách, keďže som nemala mobil. Ale druhého bol veľmi významný deň. Sedela som na jednej lavičke s Matúšom a rozprávali sme sa. Po štyroch rokoch, som s ním rozprávala. Je v tom symbolika trochu, ale nevadí. Nebojím sa ničoho, ha!

December: Trikrát za týždeň v Košiciach, tomu sa povie rekord. Tretieho decembra bol takisto fajn deň, začali sme si písať s Rišom. Nebudem tu dávať detaily, bojím sa trochu, že to niekto bude čítať, ale ďakujem Bohu za december, ešte sa nestalo, žeby som celý mesiac bola takto šťastná. 

Takisto sme boli s triedou na trhoch, a triedneho uhryzol poník! To spomínam, ak náhodou raz na to zabudnem. 

18.12. som počula spievať naživo Braňa Mojseja a jeho Fernet cez internet.

No a Ježiško mi priniesol vytúženú čítačku! 

Robila som Mikuláša na zakládnej škole, inak to brucho nie je moje, to je vankúš! 

Taktiež to môjho šatníka zamierilo tričko One Republic: 

Myslím, že v skratke to je všetko, ešte možno by sa patrilo poďakovať pár ľuďom...

Takže jedno veľké ďakujem patri všetkým dievčatám z mojej triedy, hlavne Kike, mojej super spolusediacej, Patvaske, Bobe a Dominike, Veronike V. 

Aj Mime a Peti, Zuzke G, Beníte a potom pár ľuďom na ktorých sa vždy dá poriadne zasmiať, a aj tým čo sa na nich dá spoľahnúť. 

Snívala som o tebe, snívalo sa mi s tebou.

Je to vlastne rovnaké. Bez rozdielov. Obe veci sú neskutočné, vymyslené dievčaťom, ktorému chýbajú pekné slová. Tak skladám čudné slovné spojenia do pár riadkov, nechapajúc čo sa deje. Zastala som na polceste, na pustatine, vyprahnutá od všetkých pocitov, aj jeden krátky blog je pre mňa problém napísať. Mám toľko myšlienok, až neviem ktorú použiť.

Ľudia čakajú na zázraky. Bez výnimiek.

Dokážem z teba čítať ako z časopisu, lenže po čase sa mením na tvoju nočnú moru. Zo začiatku sú to milé veci, ktoré ti prvý aj druhý a aj tretí krát pripadajú neskutočne romantické a úžasné. Roztápala som sa, každou minútou, že venuješ pozornosť akurát mne. Čím som si to zaslúžila, že sa zrazu darí mne. Len všetkého veľa škodí, tak ani takto to nemohlo byť navždy. Chceš stále viac a viac a zrazu ti tie slová pripadajú ako obrovské klišé, keď ich po troch dňoch píše tebe, čo bude s inými, ktoré pozná dlhšie. Zrazu sa vo veciach, na ktoré si predtým pozerala cez poriadne zahmlené a ružové okuliare, začínaš pitvať. Ako myslel to, ako tamto, týmto mi vlastne dáva najavo, že sa mu páčim, týmto zase že som vo friendzone. Je to ako droga, stávam sa závislou na obyčajných rozhovoroch a potrebujem viac a viac. Obvykle príde facka, precitnutie.

Čakám to najhoršie, teda najhoršie v rámci možnosti. Bude koniec, a nejak sa na to pripravujem. Veď to bol mesiac, mesiac je v pohode, po mesiaci sa otrepem a bude fajn.

Končí sa december.

December bol fajn. Blbosť, december bol úžasný. Najlepší mesiac za celý môj úbohý život. Naivne som si myslela, že to takto bude pokračovať až do... Nekonečna. Moje nekonečno skončilo včerajšom. Dúfala som, že konečne som našla niekoho, kto by mohol byť mojim denníkom (a ja som tom riddle), že on by mohol byť mojou chýbajúcou časťou. Často ma dopĺňal a ja som mala pocit, že sa nepoznáme iba tak krátko. Asi som sa zaľúbila, rovnako bezhlavo ako inokedy a to som si povedala, že už to nemôžem takto nikdy dopustiť. Stalo sa, čo som mala robiť, keď o jednej v noci mi písal, že mi praje dobrú noc, koľko krát ma hrialo, keď mi hocikedy napísal a ja som sa tešila už iba z toho, že mi tých pár minút venuje. Z par minút boli hodiny, päť, osem. Na chvíľu sme si nemali o čom písať, ale vždy sa neskôr našla téma. Keď mi poslal prvú SMS-ku a potom, keď som mu neodpisala (kredit), tak poslal aj tak ďalšie 2, že mi praje definitívne dobrú. Cítila som sa super, lebo on bol super. Tak sme boli trikrát vonku, kde som si naplno úplne užívala jeho spoločnosť a aj keď na určitý čas bolo ticho, užívala som si ho, lebo som bola s ním. Netrvalo dlho a zrazu som vedela kedy napíše, kedy bude online a hneď ako zapol facebook písal mne. Bola som šťastná, a keď silou mocou chcel ísť za mnou, čo som vôbec nechápala, tak som nevedela sa tešila.

Pokazila som to, pretože som sa ho spýtala v teoretickej rovine, či by som mala šancu na vzťah. Nemala, dojebala som náladu možno aj jemu, aj sebe. Poslala som smsku,  ospravedlnením a nič, ani neodpísal ani na facebooku ani vôbec. Asi si budem musieť zvyknúť, že je koniec našim konverzáciam, o stretavani sa nehovoriac. Chyba mi, už len keď musí ísť na nočnú, neviem čo bude teraz.

začal sa december.

To len pre istotu, ak by to niekto z vás nevedel. Ako začať... 2 mesiace som pokukovala po jednom chlapcovi na birdzi. Bolo to len čisto v internetovej rovine, proste sa mi len páčil spôsob ako píše, aké má názory, keďže na birdzi máte viac možností ich prezentovať. Tak som ho trochu stalkovala, komentoval mi status, fotku, a po mesiaci ja. Nečakala som, že to dopadne takto. Ako vlastne ešte nijako, len prišlo pár TS-iek a neskôr žiadosť na facebooku, a píšeme si. Novinka. Lucii sa páči oveľa viac, keď ho spoznala. Postupom času prichádzam na to, že veľa vecí máme spoločných, a že je super a že bolo by fajn keby.

Neviem prečo som začala dnes písať, nedáva mi to ani zmysel, len som sa chcela pochváliť, aká som šťastná, a že láska je krásna, aj keď ešte žiadna nie je.