sme rovnakí ako čisté strany

Na začiatku žitia,
stretnutia.
Prudká otočka vzad,
modré oči,
podlamujúce sa kolená,
13. piatok.
Septembrový piatok,
Septembrové dievča.
Iskry v očiach,
mesiace šialenstva,
Bez náznakov toho,
záujmu, ktorý čakala.

Cesty autobusom,
plány do budúcna,
rána, keď to chcela počuť.

Prechádzal si potichu,
pomaly a bez slov,
žiadne z tvojich tvrdých slov nebolo vyslovené,
nahlas.

2, 3 prsty pripravené na akciu.
Slová, ochotné povedať všetko,
či ti splní len za tých pár viet, ktoré jej venuješ.

Úprimnosť sa neráta,
si tu len ty a tvoje schopnosti klamať,
zložiť ju na kolená,
neskôr sa bez výčitiek pozerať na to,
ako stojí uplakaná,
zosypaná,
bez sily.

Vstať a dôverovať.
Predsa, vždy sa pokúsi.