Ešte len nedávno som písala posledný príspevok. To bol mesiac dozadu. Zanedbateľné, rovnako ako všetky slová, pohľady, ktoré sme spolu prehodili. Nespoznali sme sa naozaj. Vedeli sme o sebe, len toľko, čo o nás vedeli ostatní. Respektíve, to čo si na mne všimol ako prvé. Nezáleží na tom. Ešte len nedávno bol Silvester. Pár metrov od teba som si priala, aby sa to zmenilo. Si len ďalšia nevýrazná kapitola toho všetkého. Príde ďalší piatok trinásteho, ďalšie minúty, dni, keď sa budeš pre zmenu smiať z niekoho iného. Nevadí mi to. Podstatnejšie je to, že prišiel máj. Slnečný, optimistický, plný úsmevov a nových možností kam ísť. V šortkách, so slúchadlami v ktorých neskutočne úžasný Ryan Tedder spieva, že bude tvojím všetkým. Síce nie konkrétne tebe, ale v podstate si jedna z možností. Všetko smeruje k jednému bodu. K ďalším super knihám (tohto roku ich bolo neúrekom), k letným prázdninám, k Haligovciam, k úsmevom a veľa podobnému.
Posledné dni mi dali v podstate veľa pekného. Vďaka Dominike, Kike, Mime, a spol. A s maximálnou (síce nedobrovoľnou) absenciou facebooku. Tak veľa slov, tak veľa pocitov a my pochodujeme ďalej. ďalej, ďalej, ďalej.
Šťastie je to, keď sa nemusíš báť, že nebudeš mať ským sedieť v škole. Keď sa smeješ na bludoch ako napríklad oranžová polievka. Keď ti na instagrame lajkne fotku tvoja trojročná platonická láska. No a ty z toho čerpáš pozitívnu energiu ešte týždeň. A poteší ťa to stále. Keď ti na účet príde 160 € a ty sa tešíš na ďalšie stretnutie s ľuďmi, ktorých si vlastne spoznala čistou náhodou. Ako povedal Matkin v Mexickej vlne: "Nič nie je predvídateľné".
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára