Prve vety dnesneho vylevu sice nebudu nadväzovat na nadpis, ale postupne sa dostanem k pointe. Je to uz stara osvedcena klasika. Nepoznam ho, pride povedzme stretnutie (teda bez akehokolvek kontaktu) a uz to ide. Par informacii, a mas pocit, ze ste spriaznene duse. Lenze casom prichadza precitnutie, ze nahodou az taky rovnaky nie ste. Aspon v tomto pripade. Zacina zmena. Skusas nachadzat podobne crty, alebo si ich sama vytvaras. Cita Pana Prstenov? Precitas ho tiez. Chodi v stredu na skusky z birmovky? Prechadzas nenapadne okolo. Hlupe praktiky naivneho dievcata. Lahko ironicky konstatujes. Po par stravenych spolocnych dni v okruhu spoluziakov a taktiez jeho, si az tieto tri zistila co robit. Co je horsie musim sa to postupne ucit. Ide o to, ze niekde v DNA mam predpisane, ze vo väcsej spolocnosti chcem byt stredobodom pozornosti. Mozno v niektorich situaciach fajn, lenze nie vzdy. Tak som sa zacala krotit. Hrali sme spolu volejbal a ja som bola ticho. Nezvycajne, v mojom pripade. Lenze takto to bolo omnoho lepsie. Zahrala som si, popozerala nanho a mozno sme malicky krok k tomu aby zmenil nazor. Takisto s kondickou. Nemozem sa mu chciet silou mocou vyrovnat. On je iny povahovo, ja tiez. Mozno prve pokusy boli na hovno, avsak kazdy den mame sancu nieco zmenit. Obaja. Nevedome.
Myslela som si, ze sa dokazem prekopat cez tu jeho skrupinu gadzovstva. Co ak ziadnu skrupinu nema? Co ak je taky skrz-naskrz? Slovna zasoba obmedzena na opaaaa a co si najebany? Zmenit ho je asi nad moje sily, ale zmenit jeho predsudky ku mne, to snad dokazem. Hlavne pomaly a potichu. Co je najcudnejsie jeho kamarat ma uplne najkrajsie oci. Tmavohnede a velke.