piatok 30. mája 2014

on ma uzasne tmavohnede oci...

Prve vety dnesneho vylevu sice nebudu nadväzovat na nadpis, ale postupne sa dostanem k pointe. Je to uz stara osvedcena klasika. Nepoznam ho, pride povedzme stretnutie (teda bez akehokolvek kontaktu) a uz to ide. Par informacii, a mas pocit, ze ste spriaznene duse. Lenze casom prichadza precitnutie, ze nahodou az taky rovnaky nie ste. Aspon v tomto pripade. Zacina zmena. Skusas nachadzat podobne crty, alebo si ich sama vytvaras. Cita Pana Prstenov? Precitas ho tiez. Chodi v stredu na skusky z birmovky? Prechadzas nenapadne okolo. Hlupe praktiky naivneho dievcata. Lahko ironicky konstatujes. Po par stravenych spolocnych dni v okruhu spoluziakov a taktiez jeho, si az tieto tri zistila co robit. Co je horsie musim sa to postupne ucit. Ide o to, ze niekde v DNA mam predpisane, ze vo väcsej spolocnosti chcem byt stredobodom pozornosti. Mozno v niektorich situaciach fajn, lenze nie vzdy. Tak som sa zacala krotit. Hrali sme spolu volejbal a ja som bola ticho. Nezvycajne, v mojom pripade. Lenze takto to bolo omnoho lepsie. Zahrala som si, popozerala nanho a mozno sme malicky krok k tomu aby zmenil nazor. Takisto s kondickou. Nemozem sa mu chciet silou mocou vyrovnat. On je iny povahovo, ja tiez. Mozno prve pokusy boli na hovno, avsak kazdy den mame sancu nieco zmenit. Obaja. Nevedome.

Myslela som si, ze sa dokazem prekopat cez tu jeho skrupinu gadzovstva. Co ak ziadnu skrupinu nema? Co ak je taky skrz-naskrz? Slovna zasoba obmedzena na opaaaa a co si najebany? Zmenit ho je asi nad moje sily, ale zmenit jeho predsudky ku mne, to snad dokazem. Hlavne pomaly a potichu. Co je najcudnejsie jeho kamarat ma uplne najkrajsie oci. Tmavohnede a velke.

streda 14. mája 2014

Povedz

Mas co povedat? Svetu, ludom, rodine, kamaratom, svojmu svedomiu. Aby si sa videla v spravnom svetle. Co ta trapi? Nic. Vsetko co potrebujes mas. Navyse mas kazdy den sancu nieco zmenit. Jednoznacne najkrajsiu vec co mi niekto povedal je: no a co, ze ty nie si prenho podstatna. Dolezite je, ze on je podstatny pre teba. Aj ked pri myslienkach nanho nemozes spat. Keby sa dal sledovat tok myslienok, moje by sa rozvetvovali ako rieky v Rusku. Konci sa streda. Par dni, 2 tyzdne a sme spolu. Mam sancu zmenit vsetko co sa deje. Uplne...

streda 7. mája 2014

heart to heart (mam hlavu v oblakoch)

Prudke pokroky, hore a dole, vyssie a nizsie. Smej sa viac ako len dokazes. Nejde to? Usmev 174%. Objatia, vsetko smeruje k jednemu. Vyletis tam, kde ta nie je ochotny/schopny zastavit uz nikto. Ako keby si padala z obrovskej vysky, lenze znova ta vyhodi hore. V usiach kings of leon, a ty ho mas chut uniest aj so vsetkym ostatnym. Neviem sa vyjadrovat, to len zhluky stastia a radosti zasobuju mozog. Tesim sa na nove a nove stretnutia.

pondelok 5. mája 2014

sme rovnakí ako čisté strany

Na začiatku žitia,
stretnutia.
Prudká otočka vzad,
modré oči,
podlamujúce sa kolená,
13. piatok.
Septembrový piatok,
Septembrové dievča.
Iskry v očiach,
mesiace šialenstva,
Bez náznakov toho,
záujmu, ktorý čakala.

Cesty autobusom,
plány do budúcna,
rána, keď to chcela počuť.

Prechádzal si potichu,
pomaly a bez slov,
žiadne z tvojich tvrdých slov nebolo vyslovené,
nahlas.

2, 3 prsty pripravené na akciu.
Slová, ochotné povedať všetko,
či ti splní len za tých pár viet, ktoré jej venuješ.

Úprimnosť sa neráta,
si tu len ty a tvoje schopnosti klamať,
zložiť ju na kolená,
neskôr sa bez výčitiek pozerať na to,
ako stojí uplakaná,
zosypaná,
bez sily.

Vstať a dôverovať.
Predsa, vždy sa pokúsi.


sobota 3. mája 2014

čo je šťastie?

Ešte len nedávno som písala posledný príspevok. To bol mesiac dozadu. Zanedbateľné, rovnako ako všetky slová, pohľady, ktoré sme spolu prehodili. Nespoznali sme sa naozaj. Vedeli sme o sebe, len toľko, čo o nás vedeli ostatní. Respektíve, to čo si na mne všimol ako prvé. Nezáleží na tom. Ešte len nedávno bol  Silvester. Pár metrov od teba som si priala, aby sa to zmenilo. Si len ďalšia nevýrazná kapitola toho všetkého. Príde ďalší piatok trinásteho, ďalšie minúty, dni, keď sa budeš pre zmenu smiať z niekoho iného. Nevadí mi to. Podstatnejšie je to, že prišiel máj. Slnečný, optimistický, plný úsmevov a nových možností kam ísť. V šortkách, so slúchadlami v ktorých neskutočne úžasný Ryan Tedder spieva, že bude tvojím všetkým. Síce nie konkrétne tebe, ale v podstate si jedna z možností. Všetko smeruje k jednému bodu. K ďalším super knihám (tohto roku ich bolo neúrekom), k letným prázdninám, k Haligovciam, k úsmevom a veľa podobnému.

Posledné dni mi dali v podstate veľa pekného. Vďaka Dominike, Kike, Mime, a spol. A s maximálnou (síce nedobrovoľnou) absenciou facebooku. Tak veľa slov, tak veľa pocitov a my pochodujeme ďalej. ďalej, ďalej, ďalej.

Šťastie je to, keď sa nemusíš báť, že nebudeš mať ským sedieť v škole. Keď sa smeješ na bludoch ako napríklad oranžová polievka. Keď ti na instagrame lajkne fotku tvoja trojročná platonická láska. No a ty z toho čerpáš pozitívnu energiu ešte týždeň. A poteší ťa to stále. Keď ti na účet príde 160 € a ty sa tešíš na ďalšie stretnutie s ľuďmi, ktorých si vlastne spoznala čistou náhodou. Ako povedal Matkin v Mexickej vlne: "Nič nie je predvídateľné".