Teda mala by si mat. Nie som zodpovedna ani zdaleka. Som flegmatik. Z casti. Veci, ktore by ma trapit mali, na tie zvysoka kaslem. Som tu po tyzdni, uplakana vdaka par slovam. Preco ja mam dodrzat vlastne sluby, ked moji rodicia nie su schopni dodrzat jeden jediny. Väcsinou od nich naozaj nic nechcem. Som ticho, neozyvam sa, ked nieco treba spravit tak spravim. Nejako im nedochadza, ze doma som ina, ako inde. Oni si myslia, ze som introvert, no v skutocnosti som extrovert s miernymi sklonmi k exhibicionizmu. Nechapu to. Myslia si, ze ako moji rodicia ma poznaju najlepsie, a ze len oni vedia co je pre mna dobre a spravne. Nemyslim si, ze je dobre, ak mi povedia aka som tucna. Citujem: "sadni si na tu svoju tlustu rit, vyval svoje brusisko. Mas komplexy z toho, ze kazda tvoja spoluziacka ma frajera, len ty si sama, a ony sa z teba smeju". Pritom 3 spoluziacky maju chlapcov. Ano, maju pravdu v jedinom. Mam komplexy. Zo seba, zo svojich pocitov, zo svojej tvare, zo svojej postavy. Po tolkych narazkach na to, aka som neskutocne tlusta sa mi uz nedari odolavat. Kazde rano sa tesim do skoly, lebo tam uvidim aspon par ludi, ktorim verim. Milujem tu scenu z Harryho Pottera 1, ked Harry odchadza z Rokfortu a Hermiona mu hovori: "je zvlastne ist domov", on sa pozrie na cely hrad a odpovie: "ja mam domov tu". Co sa tyka mna, plati pozmenene pravidlo. Vsade dobre, len nie doma.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára