v skratke

Nadýchni sa.
Cítiš to?
Závan vetra.
A myšlienky. Stále.
Odvaha? Keď neexistuje.
Potrebuješ milión slov.
Ako pohľad z okna.
Občas zamračené.
Tvár ti prezrádi všetko.
Pocity. Jednoznačne tvoje.
Dotyky, len jeho.
Iba v snoch. Natiahni sa.
Už cítiš vôňu reality?
Všetko sa zrúti. Vyhorí.
Ako posledná cigareta.
Z poslednej krabičky.
Raz dúfaš, že budete spojený.
Že sa budete dopĺňať.
Ako záchod s ventilátorom.
Pomaly vdychuješ dym.
Stačí. Kedy je koniec?
Čoskoro. Tiež je len človek.
So skriňou plnou košieľ, ktoré
nádherne voňajú.
Úplne jeho prítomnosťou.
Predsa len je to jeho izba.
Raz a posledný krát.
Opäť spomienka, že ste prepojený.
Neoklameš ani seba, že ho
nepotrebuješ.
Vieš, že ste podobný.
Len škoda, že neovládaš telepatiu.
Aby si mu rozkázala čo si má
myslieť.
Aj keď láska na príkaz nie je.
Čo už.