piatok 22. novembra 2013

bez šance.

Počkaj.
Na čo?
Kým ťa zjem?
Počkaj, vážne.

Pri Kostiach, nádobe zmrzliny Carte
D'or a s pocitom nenahraditeľnosti
vo vlastnom živote. Zmysel života
stále uniká. Netušíš kam? Preč. Ako
všetky myšlienky, sny. Opäť čakáš. Na
zázraky, na nové ciele. Keď ťukáš do
klávesnice slová, ktoré aj tak nikoho
nezaujímajú. Čo už. Tešíš sa na
milión ďalších ľudí, ktorí môžu/
nemusia zmeniť tvoj život. Pretože ty
si originál aj s neónovým tričkom, či
americkými legínami. Alebo vyznávaš
pop, rock, metal, punk,... Nikdy
nestrácaj to, na čom ti naozaj záleží. Na čom všeobecne naozaj záleží. Nádej. Lebo nádej je dobrá vec. A dobrá vec nikdy neumrie (the
Showshank Redemption). Nech už
veríš na čokoľvek.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára