keď si uvedomíte, že niekoho ľúbite a môžte mu to hneď povedať, lebo leží vedľa vás na úplne malej valende. celú noc s vami vydrží aj keď o piatej ráno budete chrápať, do druhej v noci ho budete štuchať, nech sa s vami rozpráva, a keď zaspíte, aj tak ho niekam vytlačíte na kraj postele.
Rada mu prechádzam prstami po strnisku, rada ho bozkávam, lebo je skvelé mať niekoho rád, kto je v rovnakom meste, v rovnakej štvrti a cez sídlisko sa k nemu dostanem za 20 minút. Mám rada, keď toho veľa nerozpráva, ale keď začne, je to niečo, čo je múdre. Keď mi niečo vysvetľuje, keď jeme spolu cibuľovú pizzu, alebo keď mi na večeru urobí lečo od babky s fazuľou a klobásou, lebo som prišla k nemu o pol deviatej večer a celý deň som nič nejedla.
Ľúbim ho, a nie je nič viac fajn, ako ľúbiť niekoho, kto vám to vracia späť aj miskou raňajok, úsmevom a hoc aj smskou. Leží vedľa mňa a ja nechcem nikoho iného, som šťastná, lebo je neďaleko a som s ním každý deň, čo som nikdy predtým nezažila. Cítiť ho pri sebe je tá najlepšia vec, aká sa mi mohla kedy prihodiť, a aj keď je tento blog hrozne presladený a plný citov a emócii (skoro ako reflex na markíze), birdz je skvelá stránka. Už len kvôli Jakubovi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára