akurát zažívam ten pocit - keď niekoho čakáte na stanici, odpočítavate sekundy do príchodu jeho vlaku, on príde, silno vás objíme, a povie, že mu zlepšujete náladu. pochváli jedlo, aj keď je to niečo jednoduché ako napríklad tousty a muffiny a sáčkový čaj, a čo je podstatné CHCE BYŤ SO MNOU, a nie je to o tom, že by to len hovoril, ale naozaj to aj robí. keď sa ma nespýtal aspoň päťkrát, kedy už za ním konečne prídem, Mám deficit spánku. Od štvrtkovej noci som sa poriadne nevyspala a keď, tak sa mi začína o ňom snívať, takže ráno sa budím roztrasená a... smutná. Asi to nie je nič moc, keď mi začína byť v takej miere za ním smutno. Teda ono sa to dá chápať aj tak, že po pár mesiacoch chcem opäť byť zaľúbená, ak sa už nestalo, a prispôsobiť mu celý časový rozvrh, byť s ním, najlepšie byť s ním sama. Milujem ako priviera oči, keď ma ide pobozkať, a keď sa usmieva, mám chuť sa roztancovať. Je skvelé cítiť, že niekto tam "ďaleko" vás chce vidieť, že mu chýbate.
Lucia sa zaľúbila, zasa a znova. Do chlapca o 3 a pol roka staršieho, so strniskom, so skvelou gramatikou, ktorý nerozpráva o počítačoch, ale o tom, ako ma má rád, aká som preňho podstatná, a ja počúvam nejakú zvláštnu odnož drum n bass, usmievam sa. Možno to je len tým, že mám "obľúbený" týždeň a som takto rozcitlivená. Alebo pochybujem, či je ten správny čas a či to nedopadne tak ako toľkokrát predtým.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára