štvrtok 27. augusta 2015
piatok 21. augusta 2015
Recenzia: After - Bozk (Anna Toddová)
Počet strán: 582
Rok vydania: 2015
Po návrate z dovolenky som hneď išla na poštu, keďže ma tam čakala kniha. Ako pravý (a nedočkavý) čitateľ som cestou domov odložila slúchadlá a pustila sa do čítania. Bola to celkom zmena, keďže za mesiac a bol som čítala len Hru o tróny. Romantika nie je pre mňa (aspoň si to myslím).
Prejdem k veci, kniha sa mi čítala neskutočne jednoducho. Po jednom dni som mala prečítaných tristo strán a nerobilo mi problém pokračovať ďalej. Začalo to dobre, hlavná postava je v podstate moja rovesníčka - 18-ročná Theressa, ktorú prezývajú Tessa. Celý život mala v nalinajkovaný, žila pod dozorom matky, a snažila sa jej vyhovieť vo všetkom. Bola typickým príkladom slušného dievčaťa, sukne pod kolená, priateľ schválený jediným rodičom, ktorého mala, vysoká škola vybratá mamou. Viem, že je to len kniha, ale čo sa týka mňa, takýto život by som si nevedela predstaviť, keďže som tvrdohlavá, takže možno občas som mala Tessu chuť tresnúť po hlave, veď máš vlastnú hlavu, neprispôsobuj sa každému. Práve tak kniha začína, prichádza na vysokú, zoznamuje sa s prostredím, spoznáva svoju spolubývajúcu, ktorá nevyzerá ako vystrihnutá z časopisu: "Dobrá partia pre Vašu dcéru, ktorú akurát nechávate 4 roky na internáte". Navyše, spolubývajúcej kamaráti (volá sa Steph) tiež do tejto konzervatívnej predstavy nezapadajú. Ja som dosť liberálny človek, nevedela som sa s týmito predsudkami stotožniť, a trochu som prekrúcala očami, keď som to čítala. Takže slušná dcéra Tessa sa snaží držať si odstup, až do piatku, keď ju volajú na party. Mimo toho ju Steph zoznámi s Hardinom (Hardin je veľmi čudné meno), ktorý sa jej výzorovo páči. Avšak od prvej chvíle je na ňu zlý a ona sa tým samozrejme trápi, aj keď mu nikdy nič nespravila. Mala som trochu chuť sa postaviť, sadnúť na lietadlo do Washingtonu a nakričať na ňu, že prečo dievča ako ty, inteligentné (podľa opisu aj pekné), sa vtiera niekomu tak odpornému ako je Hardin. Áno, jasné, veď dievčatá majú radi zlých chlapcov, ale nie takých, ktorí na vás vkuse kričia. Postupom času sa medzi nimi vytvorí vzťah, ktorý po približne mesiaci a pol prerastie do spoločného bývania aj napriek tomu, že väčšinu knihy po sebe Tessa a Hardin kričia, vrieskajú a nadávajú si. Ona sa zamiluje, on je trochu odmeraný, občas som mala pocit, ako keby mu išlo len o sex.
Prichádzam k hlavnému problému, keďže som čítala všetky diely 50 odtieňov, niektoré pasáže mi prišli ako priamo nakopírované, teda, že autorka si nedala ani toľko práce aby pozmenila slová a použila synonymá. Keby som mohla ovplyvniť dej, asi by som ju odtiahla od neho za vlasy, veď sa nezhadzuj dievča, takých ako on si nájdeš ešte milión. 70 % knihy sa Tessa s niekým hádala. Mama, Noah, Hardin, Zed a xy ďalších ľudí (občas som sa strácala v dôvodoch prečo sa vlastne s nimi háda). Na konci príde vyvrcholenie, Tessa zistí, že Hardin sa stavil s kamarátmi, že sa s ňou vyspí. Och, bože, to ako vážne? Ona sa dala zlákať?
Knihu odkladám do postele, s tým, že tam bude až dokým... ani netuším dokedy. V každom prípade rovno do koša mi je ju ľúto dávať už len kvôli tým chúdencom stromom, ktoré boli tak zbytočne vyplytvané. Radšej z nich mohli vyrobiť toaletný papier.
Ešte skôr ju však sestra a mama prečítajú.
Ozaj, vraciam sa späť k Hre o tróny.
Prichádzam k hlavnému problému, keďže som čítala všetky diely 50 odtieňov, niektoré pasáže mi prišli ako priamo nakopírované, teda, že autorka si nedala ani toľko práce aby pozmenila slová a použila synonymá. Keby som mohla ovplyvniť dej, asi by som ju odtiahla od neho za vlasy, veď sa nezhadzuj dievča, takých ako on si nájdeš ešte milión. 70 % knihy sa Tessa s niekým hádala. Mama, Noah, Hardin, Zed a xy ďalších ľudí (občas som sa strácala v dôvodoch prečo sa vlastne s nimi háda). Na konci príde vyvrcholenie, Tessa zistí, že Hardin sa stavil s kamarátmi, že sa s ňou vyspí. Och, bože, to ako vážne? Ona sa dala zlákať?
Knihu odkladám do postele, s tým, že tam bude až dokým... ani netuším dokedy. V každom prípade rovno do koša mi je ju ľúto dávať už len kvôli tým chúdencom stromom, ktoré boli tak zbytočne vyplytvané. Radšej z nich mohli vyrobiť toaletný papier.
Ešte skôr ju však sestra a mama prečítajú.
Ozaj, vraciam sa späť k Hre o tróny.
štvrtok 6. augusta 2015
-
Kvety ako ekvivalent slov
synonymum pocitov.
Náklonnosť ti prejavujem,
náručou plnou (mojich obľúbených) konvaliniek.
Fialky ukladám na zápästia,
plné jaziev,
dávajú (ti/nám) nádej,
že začína niečo nové.
Trhám na poli vlčie maky,
sme plní jesene,
farební, a naivní,
stále očakávajúci leto.
(neprichádza)
Donesieš mi ruže,
silná vôňa sa spojí s koncom
vezmem si jednu,
až keď dofajčím poslednú marlborku.
pondelok 3. augusta 2015
precitnutia.
v tmavých oknách
hľadám niekoho
kto mi bude rozumieť
na viac ako na pár dní
postupne prichádza náznak šťastia
ako blikne svetlo
to len večerné pivo
si pýta cestu von
žiadna nádej
samotu zaháňam
rozhovormi
nepodstatného charakteru
dávajú pocit
že sa niekto zaujímal
aj keď len na bolestivo
krátky čas
nadránom
pri východe slnka
zisťujem
hľadanie bolo neúspešné
ďalšiu noc pokračujeme
O nenávisti z pozitívneho hľadiska.
Možno zo mňa hovorí niečo ako nie celkom zdravý rozum a možno som ovplyvnená aj tým Robbie Williamsom, ktorého od siedmej ráno púšťa sused pri bazéne, a mám trochu problém so začínaním blogov.
Posledné 4 dni som mala pocit, že sa mi rúca svet (až tak doslova nie). Najhoršie boli večery, keď som len pozerala do blba, neschopná niečo urobiť, len som hľadala udalosti, čo všetko zlé sa mi stalo. Fajn, boli to iba štyri dni, ale u mňa zlá nálada trvá obvykle asi pol hodinu, preto je to celkom nezvyk. Až včera som si niečo uvedomila. Neviem ako vy (ak to niekto náhodou číta), ale nenávideli ste už niekedy niekoho? Pretože ja viem jedno, nie som schopná takého hlbokého negatívneho pocitu. Ak mi niekto ublížil, snažím sa nájsť niečo, prečo daný človek nie je až taký hrozný. Nenávisť je hrozná vec. Toľko vnútornej energie zahodiť, len aby ste niekomu priali zlo, nešťastie (teda nenávisť je obvykle spájaná s prianím zla - ak sa mýlim tak ma opravte).
Jasné, že sú ľudia, s ktorými si nesadnem na prvýkrát. Ani na druhýkrát, či tretí. A stretnem ho/ju po troch rokoch a stále sú moje pocity rovnaké. Ignorujem všetko, čo by ma malo zložiť, respektíve dať do fázy agresivity. Ďalší extrém je podľa mňa, ak odmietame niečo tak super, ako je človek ktorý nám prejavuje sympatie - alebo sa nám dostáva pod kožu tým správnym spôsobom, kvôli predsudkom z minulosti. Príklad: Podviedol ma chlap, ublížil mi, opustil ma, a teraz sú všetci muži svine, hnusné prasatá, ktorým ide len o to aby si so mnou mohli užiť. Tuším sa to volá generalizovanie. Rozumiete si, všetko je tak ako má byť a ten životom a láskou sklamaný človek, ktorého si myslíte, že môžte postaviť na nejakú lepšiu a svetlejšiu cestu vás zrazu odstaví na vedľajšiu koľaj, kvôli nejakej hlúpej ženskej, a bude venovať väčšinu pozornosti jej, ktorá na to už kašle, a má ho v paži.
Minule som tu čítala fórum, ako si udržujete pozivizmus (asi autorom otázky bola willbebetter). Boli tam samé úžasné veci, a ja som zabudla dopísať jednu vec, ktorá ma udržuje v dobrej nálade. Asi som veľmi veľký extrovert, ale potrebujem ľudí. Potrebujem pozornosť a potrebujem vedieť, že niekoho zaujímam. Každý to tak asi nevníma, ale kaziť si dni tým, že sa budem ľutovať a budem ľutovať všetko, čo som kedy urobila a komu som dôverovala je akurát tak cesta do blázinca (alebo aspoň cesta ako si uviazať slučku).
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)