Náhle asociácie.

Temno v hlave, keď netušíme kam ďalej.
Nie, vážne som si myslela, že to bude takto inak.
Že mi snáď rozumieš trochu viac.
Ako sme sa stretli, že budeš moje druhé ja, alternatívne ego.

Takto spoznávame kamarátov, nových a nových ľudí. Niekde, kde sa láska neobjaví tak skoro. Pretože si mi dal košom, tak ako ja dám niekomu inému. Aspoň na pár dní si mi dal pocítiť, že nie som taká hrozná ako som si myslela. Smiala som sa z teba, na tebe, s tebou. Takto je to lepšie, nemali by sme sa kam pohnúť, očividne. Ja to prekonám s albumom One Republic, rumom, a všetkými ostatnými vecami, ty budeš robiť čokoľvek iné.

Máš pocit, že to je to, čo potrebuješ najviac na svete. Len, keď to nemôžeš mať, tak je to nepodstatné.

Len tuším ty ma necháš zmiznúť. Čo už, ja sa s tým už nejak naučím žiť. Všetky obavy, ktoré si mal, už zrazu obavami nie sú, je to skutočnosť. Mne to prestáva vadíť, lebo nič nemá také trvanie ako som čakala. Toto dokonca prekonalo tie moje. Budem spomienka, ty budeš moja, že sme sa poznali. Bol si fajn, dík za všetko. Šťastie, že sa v tebe už tak nestrácam. Lebo to by potom mohla byť láska. Ja lásku nepotrebujem a myslím, že ani nechcem.

A tuším nádej je kľúčom ku všetkému. Nádej, že bude lepšie.