Vieš čo? Naozaj na najväčšie životné múdrosti musím prichádzať po polnoci? Lebo mám rada iba spôsob akým chodíš, rozprávaš, nie to čo rozprávaš, lebo to väčšinou stojí za veľké hovno. Páči sa mi ako bliká môj telefón do rytmu toho ako Dan spieva o tom ako ťa raz moje akordy urobia šťastným. Možno už O 2 týždne. 10 prstov na klaviatúre. Koža, každá klávesa má svoj určitý tón, ktorý zbožňujem. Prechádzam celú stupnicu od veľkého C až po poslednú notu, ktorá vo mne zanecháva pocit, že sme sa predsa len niekde pohli. Ty na vlastnom klavíri, ja takisto. Behám prstami, rýchlejšie a silnejšie. Srdce mi udáva rytmus, a ja len počujem to, čo chce tak silou mocou vyjadriť, S ľahkosťou dávam staccato na poslednú kvapku našich spomienok. Sme ešte len V polovici, nemôžme skončiť. Počúvaj pozorne, akú dynamiku má daná melódia. Či udieram silnejšie, či slabšie. Pridávajú sa husle, bubny. Na tvojom tele viem urobiť celý koncert, spolu S orchestrom mojej úprimnosti. Všetko čo si dnes mal, postupne vymieňaš za prežitok. Všetko čo si dnes mal, všetko si stratil. A aj napriek budeš za tú malú chvíľu zvláštnej harmónie vďačný. Posledné dotyky a s láskou V očiach sa nevieš pozrieť do očí nikomu inému než jej. Ona ťa teraz pokorila, prekonala všetky tvoje hranice, spojené oblasťou, ktorému si ešte nemal šancu navštíviť. Sme na jednej lodi A možno sa raz stretneme aj pri štvorručke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára