Naozaj nie. Mala by som zacat rozmyslat pozitivne. Ved ja, som sa vzdy snazila samu seba prezentovat ako niekoho mimoriadne optimistickeho, a zrazu sa som presla na uplne opacnu stranu. Nic sa mi nedari, som strasna, skareda, nemam stastie, nikto ma nechce. Blbosti. Ziarim opät. Su Vianoce. Cas zazrakov. Cas lasky. Nezalezi na tom, co sa stalo. Zabudnem na to. Su to spendliky oproti mojmu diamantovemu brnenia. Lebo "take us down and we keep trying, 40 000 feet keep flying". Som mu sympaticka? Ano. Bude ma mat rad? Ano. Som pekna? Ano. Mozno nie na prvy pohlad, ale tam niekde v hlbke, hlbke, hlbke ano. Som vdacna. Za cely tento rok. Za vsetky momenty. Ked sme sa opili. Ked sme sa smiali. Ked sme boli spolu. Za kazdu cigaretu, za kazdeho cloveka v mojej blizkosti:
Peta, Mima, Dominika, Boba, Kika K, Nika S, Veronika1, Veronika2, Zuzana, vsetci spoluziaci, a mozno este par ludi, ktory za to stoja.
A uvedomit si, ze staci malo aby som bola stastna :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára