... sa poraďte so svojim školským výchovným poradcom. S kým? No veď vieš, to je tá blondína, ktorá učí občianku a dejepis, kabinet má na treťom poschodí.
S naším výchovným poradcom som sa prvýkrát stretla na zastupovanej hodine. Profesorka prišla o 15 minút neskôr, so šálkou kávy v ruke, usadila sa za katedrou a povedala nám, aby sme boli potichu, máme sa niečo učiť na ďalšiu hodinu. Poznáte to, klasická suplovaná hodina, keď polovica triedy pozerá do mobilov a ostatní testujú, aká hlasitosť je ešte prijateľná pre sluch profesora. Takýchto hodín bolo viac, v maturitnom ročníku sme však zmenili výplň takýchto prázdnych hodín, na čítanie a študovanie informačných letákov zo slovenských a českých univerzít.
Je smutné, že výchovný poradca, ktorý by vám mal poradiť, aký odbor si máte vybrať je pre väčšinu študentov neznáma osoba. Na zabudnutom gymnáziu, ktoré je na konci sveta (alebo aspoň Slovenska), vám príde porozprávať raz za čas niekto z TUKE, možno ešte niekto z AOS, ale ostatné školy sme my - študenti poznali len z materiálov na internete, či z počutia. Osobne som sa stretla vo dvojici s našou výchovnou poradkyňou až 27. februára, keď som jej priniesla podpísať prihlášku, a to bolo stretnutie na 5 minút, keď jediná jej otázka bola, prečo idem tak neskoro, keď zajtra je deadline. Na druhej strane, prednášku o tom, aké je skvelé vykašľať sa na vysokú školu a ísť pracovať do DeutschMann sme počuli. Dokonca nás poctili tým, že prišli odtiaľ až traja ľudia. Paradoxne, gymnázium je príprava na ďalšie štúdium - vysokoškolské.
Čo by teda mohol robiť výchovný poradca? Napríklad poskytnúť konzultačné hodiny, ktoré by študenti nebrali ako otravovanie profesora počas jeho obedňajšej prestávky. Zabezpečiť niekoho, kto na danej škole študoval/študuje, aby prišiel urobiť prezentáciu o svojej fakulte aj do Trebišova. Alebo len byť na strednej škole viditeľný.
Sú študenti, ktorí sa v množstve odborov strácajú. Sú aj takí, ktorí sa rozhodujú, či je lepšie Brno, Žilina, Praha, alebo Košice. Mala som spolužiakov, ktorí sa rozhodli kam chcú ísť vlastne až týždeň pred podaním prihlášky. Nevedeli čo chcú robiť, nevedia to doteraz. Sama k nim patrím. Nie je ľahké vybrať si, čo vlastne budete celý život robiť. Možno rozhovor a diskusia aj s výchovným poradcom o budúcnosti by predchádzala tomu, že mnoho z nás po roku na vysokej škole chce meniť odbor.
