Tuším to budú nejaké 2 mesiace.
Asi som, urobila najhoršiu možnú vec, v stave, keď som ho niekoho ľúbila, som si začala niečo s niekým iným, ktorý je síce super, ale nie je tam to také "bum bum bum", keď si naňho spomeniem. Čakám a čakám či sa niečo v mojich pocitoch nezmení a občas ani sama netuším čo chcem. Aj tak by nám to nevyšlo, on nechcel niečo viac, a ja som viac chcela. Vtipné, ako "sme" ukončili kontakt presne na Vianoce, keď som mu to povedala.
Bože, veď ma naučil počúvať the Neighbourhood, a divné japonské pesničky a Bloc party, a celý bol super, keď rozprával o hudbe, a matematike a počítačoch, a keď sme sa bavili o politike, a ja som mala sánku dolu, lebo som mu často nerozumela. Bol pre mňa polrok niečím, čo som mala ako stred vesmíru, a aj keby som nikdy nepovedala, že niekto ako on mi zamotá hlavu, tak mi ju zamotal. Mne to je len ľúto, ako na vás ľudia dokážu strašne rýchlo zabudnúť a vy sa s tým musíte zmieriť.
Vyhýbam sa spomienkam naňho, robím všetko preto, ale stále to príde, a dnes som si spomenula ako som mu napísala prvú správu tu na birdzi, a ako mi mesiac komentoval fotky a statusy a ja som netušila kto to je. Ach jaj, asi mi neostáva nič iné len sa s tým zmieriť.
