Vraj impulzívni ľudia a psychopati majú väčšiu šancu na dlhodobý vzťah, než tí ostatní. Nie som psychiater a neviem posúdiť, kde je hranica, medzi "potrebuje psychológa" a "potrebuje psychiatra". Po pravde, znesiem veľa vecí, som otvorený novým a z ničoho si nerobím ťažkú hlavu. Neviem sa na ľudí hnevať, a keď je mi chlap sympatický, môže s pokojom povedať, že má hoc na zadku tetovanie s Katy Perry, nebude mi to tak prekážať. Možno tak trochu aj zámerne vyhľadávam divných ľudí (hlavne opačného pohlavia), pretože potrebujem nejaké... dobrodružstvo. Z tých pár exemplárov mal každý nejakú nie celkom normálnu vlastnosť, avšak mne to vyhovovalo. Lenže kedy zistíte, že toho je na vás už príliš veľa?
Na mňa to nebolo veľa, keď mi povedal, že sa reže. Ok, fajn, ani ja na tom so sebapoškodzovaním nie som nevinne, a chcem ho z tých depresií vytiahnuť, a asi je aj šanca, že sa mi to podarí. Som príliš veľký optimista.
Nebolo to na mňa príliš veľa ani keď mi povedal, že musí pretiahnuť svoju bývalú, pretože sa k nemu správala ako handra, a chce jej to vrátiť. Nebolo mi všetko jedno, hlavne keď pár dní pred tým sme boli spolu a bozkával ma najúžasnejšie, ako som kedy zažila. Jasné, že som to s ním neskončila, hlavne po tom, ako som ho vydržala ignorovať asi tak 5 hodín, a on sa opil, ospravedlňoval sa, a tak nejak po správe, že kvôli mne to neurobí, pretože mu na mne až veľmi záleží, som sa na to vykašľala a bolo všetko po starom.
Nebolo to na mňa veľa, ani keď mi povedal o tom, že ma chce zviazať, a takto ma sexuálne uspokojovať. Dobre, aby som neklamala, páčilo sa mi to, a stále nevidím na tom nič zlé. A páči sa mi aj keď napríklad teraz povie, že ma chce vidieť nahú a chce byť vo mne. Aby som kňučala a aby som ho urobila chodidlami.
Lenže, takto to všetko zhrniem: som vôbec schopná niečo také ustáť? Keď sa nad tým zamyslím, ani ja nie som v úplnom poriadku. Mám rada hentai porno s príšerami, na chlapovi mám rada veeeeeľa chlpov (okrem chrbta a ramien) a mám úchylku na veľké ruky.
Tuším sa objednám k psychologičke.
